28 októbra 2013

Komunita učeníkov

„Učeník alebo cirkevník?“ Na začiatku svojho kresťanstva som mal túto otázku vyjasnenú intuitívnou, prirodzenou cestou. Dnes mám túto otázku vyjasnenú hlavne z biblického a teologického hľadiska. Príbeh...

Ježiš ich oslovil: Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ Marek 1:17. Ježiš je génius. Nikto v dejinách sa k tomuto ani len nepriblížil. Tu je počiatok kresťanstva. Naši jednoduchí, od práce špinaví, negramotní rybárikovia počujú od Majstra povolanie. Po-volanie. O 60 rokov neskôr máme na svete 25-tisíc kresťanov. V roku 310 ich je približne 20-miliónov (kresťanstvo bolo pritom nelegálne a prenasledované). Evanjelium prevrátilo svet hore nohami. Cez obyčajným rybárikov a iných podivných chlapíkov.

Čo ich oslovilo? Čo ich tak zmenilo? Čím zmenili svet?

Žili s Ježišom životný štýl pokánia (Marek 1:15). Ježiš ich oslovil, oni Ho nasledovali. Kráľa Božieho kráľovstva. Počúvali slová Písma a podriadili Dobrej správe svoje životy. Ježiš po-volal učeníkov. Áno, práve to je to „predestinačné“ povolanie (Efezským 1:4-5). S Ježišom prišla nová identita. Človek sa stáva členom Božieho kráľovstva a má moc k premene.

Ježiš si vytvoril skupinu učeníkov. Vytvoril komunitu individualít. Ježiš pracuje so skupinou. Ježiš po svojom nanebovstúpení zanecháva skupinu. Duch Svätý zostupuje na skupinu. Novozákonné listy sú písané skupinám, komunitám. Biblické učeníctvo sa vždy odohráva v komunite.

Ježiš učeníkom, hneď pri ich vyvolení, určuje víziu. Nasledovník Ježiša Krista má jasnú víziu života: „...urobím z vás rybárov ľudí.“ Vieš, je jedno ako... či vo svojej práci, či cez umenie, či keď sú kamoši u teba doma, či v tvojej triede, či keď s ľuďmi obeduješ, či keď s nimi ideš do posilky, či keď máš verejný prejav... je jedno ako. S Ježišom máš však víziu.

Cirkev je skupina ľudí povolaní Ježišom, aby Ho vo svojom živote nasledovali životným štýlom pokánia pre získavanie nových učeníkov. Cirkev je samozrejme viac. Bez týchto troch elementov však cirkev neexistuje. A môžeme sa hrať na čokoľvek.

Kamoško, si v tomto zapojený?


E.

16 apríla 2010

Koncepcia a základné princípy pre budovanie zboru misijnej povahy

Koncepcia a základné princípy pre budovanie zboru misijnej povahy
Ervin Mittelmann


Slovami Edmunda Clowney, misia cirkvi je len dôkazom toho, že porozumela Božej láske:
„Evanjelium je posolstvo Božej zachraňujúcej lásky o poslaní (sloveso), keď posiela svojho vlastného Syna na svet. Tí, ktorí tejto láske rozumejú, sú hnaní k tomu, aby ju zdieľali. Oni sa nebudú len radovať z toho, že si môžu spolu s ďalšími zachránenými hriešnikmi sadnúť k nebeskej hostine: ale budú ďalších hriešnikov v mene Krista, volať domov. Ako bol Kristus poslaný, tak on posiela ich a dynamika misie je srdcom Božej lásky. Znovu vidíme, že táto misia nie je doplnkom. Skôr je to evidenciou toho, že cirkev evanjelium pochopilo. Láska, ktorá naplnila zákon, ako Ježiš učil v podobenstve o Dobrom Samaritánovi, je láska súcitná, láska modelovaná na základe lásky Boha.1

Základné elementy
Ak chceme hovoriť o budovaní zboru misijnej povahy, musíme ju rozvíjať v 3 základných rovinách. Tie roviny sa na jednej strane musia prakticky prekrývať. Na druhej strane musia mať nemenný sled. Druhá rovina nasleduje prvú, tretia rovina nasleduje druhú. Týmito tromi rovinami sú: 1.teológia („veda“ o Bohu), 2.misiológia (náuka o Božom „poslaní“), 3.misijná ekleziológia (fungovanie cirkevného zboru). Akékoľvek pochopenie bodu 2 a 3 musí vychádzať z Božej podstaty, Jeho charakteru. Musíme rozumieť: Kto je „Ten“ vysielajúci? Kto má plán? Kto má misiu v samotnom svojom charaktere? Kto chce zachraňovať? Bez tohto pochopenia je takmer zbytočné rozoberať misijné, či ekleziologické systémy a metódy. Neznamená to, že by nemohli byť pravdivé a účinné. Budú ale bez základu a nebudú dlhodobo udržateľné. Jednoducho, príde niečo „lepšie“ a hotovo. Teda tieto tri oblasti musia nasledovať postupne: teológia (hlboké, bytostné pochopenie misijného Boha), misiológia (dôsledky, aplikácie toho, kým Boh je a čo robí), misionálna ekleziológia (ako sa predošlé dva koncepty budú premietať do zborového života). Okrem toho, že v pochopení princípov musí byť tento sled, musia byť tie tri elementy dôkladne premiešané. Vysvetlím to na príkladoch. Viete si predstaviť kazateľa, ktorý má plné ústa teórií o tom ako evanjelizovať a konať zborovú misiu, bez toho, aby sám neprivádzal ľudí ku Kristovi? Viete si predstaviť, že bude mať staršovstvo, presbyterstvo (riadiaci orgán konkrétneho cirkevného zboru) radosť z toho ako krásne vedú zbor a pritom „hriešnik“ o neho ani nezakopne? Pred niekoľkými týždňami som vyučoval na jednom ekumenickom seminári. Bola tam veľká skupina (cca.20) ľudí z ultra-charizmatického prostredia. Tuším z hnutia viery. Prejavovali sa inak, rozprávali inak, vykrikovali „amen“, modlili sa inak, mali iné teologické koncepty ako tí ostatní... vyrušovali nás... Keď som túto situáciu analyzoval so svojou kolegyňou (to, či je dobré, aby sme ich púšťali; či nerozširujú nejaké bludy a pod), tak po nejakom čase sme si museli zahanbene povedať: „Dokelu... Ale ich zbor rastie...“. Viete, mám pocit, že niekde sa o misii a konceptoch zborov až toľko hovoriť nemusí, lebo sa to nejak prirodzene žije. Tým chcem povedať to, že tie 3 témy, či koncepty sa prakticky musia aj prelínať, inak ostanú iba suchým teologickým blábotaním (píšem to so všetkou úctou k teológii ako takej! Práve preto to píšem, aby nám bolo jasné, že teológia a prax sú nerozlučnou dvojicou, lebo ak nie, tak ostane len jej karikatúra – blábotanie.)


Vplyv a vyučovanie
V tejto kapitole chcem trochu prechádzať k tomu, ako implikovať myšlienky, prax, budovať misijne orientovaný zbor. Môj priateľ a vynikajúci teológ Ján Henžel povedal raz takúto myšlienku: „vplyv v zbore má ten, kto vyučuje“. Tento citát pozostáva z dvoch silných slov: mať vplyv a vyučovať. Mať vplyv znamená niekoho „nakaziť“. Takýto človek nemusí mnoho narozprávať. Pán Boh dal danému človeku takú charizmu, že ho proste ľudia nasledujú. Je len dobré ak ten charizmatický človek nie je nejaký nestabilák, ale aj charakterovo, mentálne, citovo zrelý človek. Treba sa za takýchto ľudí modliť. Ak budú mať títo ľudia dobrú teológiu, ak budú títo ľudia misionármi, tak máte s nimi ďalších 10-15 ľudí (a možno oveľa viac), ktorí budú misionármi a budú privádzať ľudí do zboru... Pozrime sa ale aj na druhé slovo: vyučovať. Je super, ak niekto v zbore má dobrý vplyv. Ešte lepšie je, ak vie komunikovať svoju vášeň, presvedčenie, zápal. Mimochodom, je to jedna zo základných charakteristík staršieho zboru a pastora (1 Tim 3:2). Viete, ako zistíte, že niekoho naozaj vyučujete? Keď vás niekto počúva a vidíte ako sa posúvaju do podoby Krista. K vyučovaniu Písma sa vyžaduje, aby mu sám učiteľ dobre rozumel, aby sa Písmu venoval, aby študoval teológiu, čítal knihy. Teda, ak máte v zbore človeka, ktorý je dobrý teológ, učiteľ, ľudia ho naozaj počúvajú, dovolia, aby na nich vplýval... a rozumie misijnému Bohu... nieje čo riešiť. Dúfam, že si to Ty a dúfam, že píšem aj o sebe.

Jedna podstatná vec. Budeme hovoriť o zbore a o bežných „členoch“, nie supermanoch. Ok?

Teraz stručne popíšem tie tri elementy. Budú len „úvodmi“ do tém.




  1. Teológia
Božia iniciatíva a zmluva
Boh vyvolil Abrama, aby vyšiel zo svojho spôsobu života, čo zahrňovalo aj fyzické opustenie starého, pohanského spôsobu života a povolal ho na cestu, kde obdržal zvláštne požehnanie a sám (ako Boží) by sa stal požehnaním pre iných (Gen 12:1-3). „Základom požehnania je Božie zvrchované rozhodnutie vyvoliť ho a učiniť s ním zväzok“2 (Gen 17:1-14). Udalosť zmluvy je popísaná, ako zmluvné zhromaždenie na hore Sinai (Deut 4:10; 9:10; 10:4). Zmluva bola obojstranná. Boh sa zaviazal, že bude jeho Bohom a garantuje mu ochranu a požehnanie, druhá strana – Abram sa zaviazal poslušnosťou voči nemu. Táto zmluva nezostala iba pri Abramovi. Presne tento model zmluvy platil a platí pre Abramovo – neskôr Abrahámovo potomstvo, ktorý sa neskôr stal Izraelom. Izrael mal Boha milovať a poslúchať Jeho zákony a Boh sa zaviazal ho chrániť a žehnať (Deut 7:7-8). Táto zmluva medzi Božím ľudom, Izraelom a Hospodinom sa v historickom slede niekoľkokrát mala obnovovať, čo sa aj dialo (Deut 29; Joz 8:35; Neh 8).3
Musíme vidieť prejav Božej zvrchovanosti a preto aj Jeho nárok na vlastníctvo.
Podľa Watsonových slov:
Bola to jeho voľba a milosť, Boh vyviedol svoj ľud z Egypta, vytvoril svoje zákony a zaviazal sa zmluvou s nimi na Sinai. Viedol ich do Kanánu, dal im kráľovstvo, posielal im svojich prorokov, zachránil ich zo zajatia, zasľúbil im novú, lepšiu zmluvu... Stále to bola Jeho iniciatíva, Jeho voľba, Jeho láska a Jeho milosrdenstvo.4

Božie pozývanie domov, do Božieho kráľovstva
Boh Ježiš popri svojej misii, cestách, kedy vyučoval ľudí, konal zázraky, ktoré svedčili: „Ale ak ja Duchom Božím vyháňam démonov, vtedy nečakane prišlo k vám kráľovstvo Božie“ (Mt 12:28). Vysielal svojich učeníkov, aby robili to isté. NZ nám to zaznamenáva v Mt 10, kedy Ježiš vyslal dvanástich. Neskôr, v Lk 10 vysiela sedemdesiatich. Ježišove posolstvo bolo: „priblížilo sa k vám Kráľovstvo Božie / nebeské“ (Mt 4:17; 5:3; 12:28; Mk 9:1; Lk 11:20) a teraz vysiela dvanásť a sedemdesiat učeníkov, aby aj ich posolstvo bolo to isté. Tu, v Kristovej autorite, v Jeho príkazoch, zmocnení a posolstve, sa naozaj jedná o „predĺženú ruku Kristovu“. Okrem toho obe vyslania majú aj symbolický charakter. Dvanásť učeníkov, symbolizuje dvanásť kmeňov Izraelských. Sedemdesiat tiež podobne. „V židovskej tradícii bolo známe, že bolo sedemdesiat národov na zemi a Tóra bola prvý krát daná v sedemdesiatich jazykoch všetkým mužom.“5 Týmto druhým vyslaním je znázornené, že Ježišovo posolstvo patrí do celého sveta.
Učeníci sa vďaka delegovanej zvesti evanjelia, ale nie menej podľa modelu vzťahu s Ježišom formovali spoločenstvá, ktorých jediným znakom bolo nasledovanie Ježiša:
Ježiš povolal dvanásť učeníkov, aby boli s ním (Mk 3:13-19) a evidentne mal mnoho ďalších nasledovníkov, ktorí prijali spoločnú identitu (Lk 8:1-3; 10:1-24). Často používali spoločný jazyk. Jeho učeníci sú rodinou (Mk 10:29-31; Lk 8:19-21), bratstvom (Mt 23:8), stádočkom (Lk 12:32) a mestom (Mt 5:14).6
Tu sa začíname dotýkať teológie učeníctva, ktorá je podstatnou zložkou ak vôbec hovoríme o Kráľovstve Božom. Veď práve tento „aktívny učenícky model“ sa stáva misiou cirkvi. Jedine tak sa táto misia stáva svedectvom evanjelia o Kráľovstve Božom vo svete. Preto K. E. Skydsgaard povedal: „Históriou Kráľovstva Božieho sa stáva história kresťanskej misie“7. „Vybral zvláštnu úzku skupinu mužov, ale aj širšiu skupinu učeníkov. To predpokladá Ježišov úmysel pokračujúcej komunity.“8 To tiež predpokladá, že táto komunita bude pokračovať v činení učeníkov podobným spôsobom, ako to robil Ježiš.




  1. Misiológia
Ja poslaný. Ty poslaný... Zbor poslaný
Ježiš bol poslaný Bohom (Ján 17:18; 20:21). Učeníci sú poslaní Ježišom. Boh Otec mal plán. Boh Ježiš Kristus má plán. Otec mal úlohu, misiu pre Ježiša. Učeníci majú úlohu, misiu od Ježiša (v mnohých prípadoch rovnaká, ale v mnohých odlišná!). Ježiš bol poslaný do sveta. Učeníci sú poslaní do sveta. Svet je miestom Ježišovej misie a svet je miestom misie pre učeníkov.

Identita misionára
ESV9 komentuje verš Ján 20:21 ako Jánovskú verziu Veľkého Poverenia: „... ktoré slúži ako vrchol celej prezentácie Evanjelia Ježiša, ako toho, kto bol poslaný od Otca (3:17). Ten Poslaný (Ježiš) sa teraz stáva Posielajúcim, ktorý poveruje svojich služobníkov slúžiť ako jeho vyslanci a reprezentanti (aj 17:18).“ Podobne komentuje tieto texty HSB10, ako vrchol Ježišovej záchrannej služby. Sú obsahom Jeho poslania, kde vidíme aj účel. Aby zachránil svet. V úzkom vzťahu je pokračovanie Ježišovej poslanosti, keď ju podáva ďalej, svojim učeníkom. Sú priamymi pokračovateľmi tohto istého poslania. V tomto bode im Ježiš udeľuje moc pre misiu so slovami „prijmite Ducha Svätého“. Spolu s týmto zmocnením ide aj autorita odpúšťať hriechy (čo je, samozrejme, súčasťou kázania evanjelia, lebo ono určuje, koho hriechy sú odpustené, a koho nie).



  1. Misijná ekleziológia
V skratke, v bodoch:


  1. Cirkev inkarnač. „Božia misia má dve fázy: prvá, Syn vo svojom 
    inkarnovanom živote; druhá, život vzkrieseného Syna cez svojich ľudí.“11 


    Inak: musíme byť pevne zakotvení v pracovných, rodinných, priateľských 


    vzťahoch, ale zároveň musíme byť pevne zakotvení v "nebi", v Božom 


    Slove, vo vzťahu s Bohom.


  1. Nie programy, ale ľudia. „Misionálna cirkev nepremýšľa v termínoch stratégií, ale v termínoch ľudí a miest. Ako Bono z U2 hovorí: „ … ak by bol Ježiš teraz na zemi, našli by ste ho v gay bare v San Francisku. Pracoval by s ľuďmi trpiacimi na AIDS. Títo ľudia sú noví malomocní. Keď chcete zistiť, o koho by sa Ježiš najviac staral, boli by to malomocní.“12 „... misionálna – inkarnačná cirkev bude tráviť viac času pri budovaní priateľstiev ako pri prípravách náboženských programov.“13


  1. Cirkev centrifugálna. Známy kazateľ a evanjelista cirkvi Calvary Chapel v Kalifornii, Greg Laurie, povedal: „Ježiš nikdy nehovoril o tom, že cirkev má ľudí volať do cirkvi, ale o tom, že cirkev má ísť do sveta.“


  1. Cirkev vyznávačská. „Potrebou dnes nie sú ani terapeutické cirkvi, ani politické, ale vyznávačské. Tie, ktoré v dnešných časoch herézií a heterodoxií odvážne vyznávajú Kristove tvrdenia.“14


  1. Služba milosti. Je to praktická stránka misionárskej cirkvi, ktorá nielen hovorí: „Boh Vás miluje, my Vás milujeme...“ ale ukáže, čo znamená milovať. Nie je náhoda, že mnohí misionári v histórii kresťanstva, ale aj dnes boli lekármi celého človeka, tela, sociálneho života aj duše15. Ako to robil Ježiš.


  1. Ochota k zmene. „J.B.Phillips napísal v predhovore ku svojej parafráze Skutkov Apoštolov:
Možno pre ich veľkú jednoduchosť, možno pre ich pripravenosť veriť, poslúchať, dávať, trpieť, ak by bolo potrebné, zomrieť, Duch Boží našiel, čo stále hľadá – spoločenstvo mužov a žien spojených v láske a viere, tak že môže v nich a cez nich pracovať s minimálnymi prekážkami.“ Je to cirkev, ktorá je ochotná zomrieť svetským štandardom, ktoré poznajú moc Kristovho vzkriesenia. Sú závideniahodní za svoju hĺbku lásky vo vzájomných vzťahoch alebo pre ich spontánnu radosť … Keď Boh vládne medzi svojimi ľuďmi, stávajú sa mestom na vrchu, ktoré nemôže byť skryté.“16


  1. Radikálnosť a pripravenosť. Francis Schaeffer správne povedal: „Toto nie je obdobie pre mäkkých kresťanov“.17 „Howard Hendricks z Dallaského Teologického Seminára raz povedal, „Nikdy som nestretol kresťana, ktorý plánoval žiť priemerný život, ale stretol som plno priemerných kresťanov.“18


  1. Služba. „Erwin McManus píše, „V službe je niečo mystické, pretože Boh je služobník. Ak slúžime druhým, viac odrážame obraz Boží a naše srdce začne rezonovať so srdcom Božím. Nemôžme byť viac ako Boh, ako keď slúžime z čisto nesebeckej motivácie.“19


  1. Koľko soli potrebujeme?Robert N.Bellah, profesor sociológie v dôchodku na Univerzite Berkley v Kalifornii, vyskúmal tento pozoruhodný jav: „Myslím, že by sme nemali podceniť dôležitosť toho, ak má malá skupina ľudí novú víziu spravodlivého a vľúdneho sveta... kvalita kultúry môže byť zmenená ak 2% jej ľudí má novú víziu.““20


  1. Moc Ducha Svätého. „Vo svojej knihe Cesty k Moci (Paths to Power), A.W.Tozer veľmi chytro komentuje: Cirkev začala v moci, hýbala sa mocou a posúvala sa tak dlho, kým mala moc. Keď už nemala moc, tak sa kvôli bezpečiu zakopala hľadala spôsoby, ako zakopať, čo získlala. Ale jej požehnanie bola ako manna: ak si ju chceli nechať do rána, jej plody zčerviveli a zhnili... V histórii cirkvi, každý návrat k Novozákonnej moci niesol známky pokroku, čerstvej proklamácii evanjelia, rozmach misijnej horlivosti; a každý pokles moci bol viditeľný vzostupom nových mechanizmov, ktorý pôsobil konzerváciu a ochranný postoj.“21


  1. Komunita. „Sú niekde vo vašej komunite ľudia, ktorí potrebujú zvláštnu dávku milosrdenstva? Sú tam nejakí zranení, zlomení, ktorí túžia po tom, aby si ich všimli a starali sa o nich? Erwin McManus, pastor zboru Mosaic v Los Angeles, hovorí o tom zbore „ponúka komunitu tým, ktorí komunitu nemajú“. Písmo hovorí, „Boh osamelých vracia domov...“ (Žalm 68:7). Ste ochotní ponúknuť komunitu tým, ktorí komunitu nemajú? Ste ochotní stať sa rodinou tým, ktorí nemajú rodiny?“22




1CLOWNEY, E. The Biblical Theology of the Church, s.21-22
2 TIDBALL, D.J. Church: The people of God
3 CLOWNEY, E.P. Church. In FERGUSON; Sinclair B. ; PACKER, J.I., eds.: New Dictionary of Theology, s.140
4WATSON, David : I Believe in the Church. Hodder and Stoughton, London 1978. s.77
5LADD, G. A theology of the New Testament, s.114
6TIDBALL, D.J. Church : The church in the Synoptic Gospels
7LADD, G. A theology of the New Testament, s.115
8GUTHRIE, D. New Testament theology, s.708
9KÖSTENBERGER, A.J. John : s.2070
10KAISER, W. C.Jr : Hard Sayings of the Bible. Electronic ed. Downers Grove, Il : InterVarsity, 1997, c1996. s.508
11 MILNE, B. The Message of John, John 20:19-23
12 FROST, M.; HIRSCH, A. The Shaping of Things to Come, s.25
13 FROST, M.; HIRSCH, A. The Shaping of Things to Come, s.44
14 BLOESCH, Donald G.: The Church. InterVarsity Press, Downers Grove, 2001. s.34
15 Napríklad Albert Schweitzer. Rôzne misie v Afrike, ktoré aj dnes stavajú studne. Alebo napríklad zbory, ktoré na vlastné náklady vymaľujú alebo zrekonštruujú miestnu školu alebo škôlku pre sociálne slabších (http://shadowmountain.org/border.aspx ) a mnohé iné služby milosrdenstva.
16 WATSON, D. I Believe in the Church, s.61
17 WATSON, D. I Believe in the Church, s.141
18 RUSAW, Rick ; SWANSON, Eric : The Externally Focused Church. Group, Loveland 2004. s.36
19 RUSAW, R.; SWANSON, E. The Externally Focused Church, s.64
20 STOTT, J. The Living Church, s.148
21 WATSON, D. I Believe in the Church, s.63
22 RUSSAW, R.; SWANSON, E. The Externally Focused Church, s.19 

21 septembra 2009

Boh v zbore

Boh dáva svojej cirkvi dary, aby si členovia navzájom nimi slúžili. Veriaci, člen cirkvi, ktorý odovzdal svoj život Ježišovi Kristovi dostal milosť a dary. Na tom je cirkev postavená. Pretože v nej vládne Boh, pretože Boh sa zmiloval nad jednotlivcami a pretože ich Boh obdaroval, aby budovali cirkev. Ak v nej nevládne Boh, ak nie je založená na tom, že Boh sa v Kristovi zmiloval, ak nefunguje z Bohom daných obdarovaní, tak je otázne, či ešte je cirkvou...


Rád sa učím od ľudí, ktorí robia svoju prácu dobre. Sú medzi nimi kazatelia, hudobníci, otcovia rodín. Keď sa na nich pozerám, premýšľam o tom, ako robím svoju službu ja. So smútkom zisťujem, že sa im moje kvality ani zďaleka nepribližujú. Dávam si otázky: Načo to všetko robím? Načo slúžim? Načo pomáham ľuďom? Načo budujem kapelu? Načo sa rozdávam? Som len chabý priemer. Veď sú odo mňa oveľa lepší služobníci, ktorí tieto veci robia oveľa lepšie. Nemal by som cúvnuť a tráviť svoje dni pred telkou s čipsami, pivom a diaľkovým ovládačom v ruke? Prečo by som si nemohol povedať: „veď iní to robia lepšie...“.


Možno nie som jediný, ktorý nad týmito otázkami premýšľa. V určitom zmysle sa to odráža v niekoľkých modeloch fungovania cirkvi.


1. Fľašový zbor. Farár je zátkou cez ktorú všetko prechádza. Kontakt so svetom, obecným úradom, starostom, ostatnými kresťanmi stojí na ňom. Chráni zbor zvonku, nič „nečisté“ sa do neho nedostane. O všetkých zborových aktivitách vie. Pardon, on je vlastne všade prítomný. Pardon, on ich dokonca vedie, organizuje, volá účastníkov a presviedča ich, aby prišli na zborové aktivity. Je všade, všetko robí, o všetkom vie, všetko má... pod kontrolou. Vydrží mu to 12 rokov (maximálne) a potom začne čím ďalej tým viac času tráviť v čakárňach psychológa a psychiatra. Najviac si to užije jeho rodina a deti. Zo zboru vyčerpaný odíde, ale nevadí, „Boh“ pošle ďalšieho služobníka.


2. Cirkvobus. Farár si všetko krásne naplánuje. Je za volantom. Priamo alebo nepriamo požiada ľudí, aby nesedeli vedľa neho pretože vidia na cestu. Neskôr ich poprosí o to, aby si išli sadnúť ďalej do krásnych, mäkkých (vlastne tvrdých, drevených) sedadiel a pozerali von oknom. Na krásne hory, skaly, rieky, hrajúce sa deti, dokonca im pustí relaxačnú hudbu, aby si dobre odpočinuli. Všetkým je dobre. Farár si robí svoju platenú prácu a členovia zboru si dobre podriemu, chcel som povedať, popočúvajú.


3. Pavučina vzťahov. Pavučina je dobrá na to, aby chytala muchy. Zároveň je to nie celkom prehľadný systém vzťahov. V takýchto zboroch nie je jeden Big Boss služobník. Je ich tam veľa. Oni majú svojich priateľov. Kadekto s kadekým si pokecá, zatelefonuje. Člen, služobník na svojich priateľov myslí, modlí sa za nich, pýta sa ich: „Ako Ti môžem pomôcť? Ako Ťa môžem odbremeniť?“. Sú si vedomí toho, že chod zboru je ich zodpovednosť a nie farárová. Pomáhajú si navzájom, povzbudzujú vo viere, preberajú vedenie rôznych oblastí zborového života pretože za zbor prežívajú zodpovednosť. Milujú svoj zbor. Podporujú ho finančne a neboja sa opýtať farára: „ako sa máš“. Farári, ktorí budujú sieťový zbor, po tomto túžia. Sú mnohokrát najosamotenejší ľudia v zbore. Túžia po vzťahoch, po spoločne trávenom „pohodovom“ čase alebo hoci aj pri filme.


Je to makačka. Zbor riskuje. Možno urobí kroky viery. Možno uvidí veci, ktoré dávno nevidel. Možno zistí, že ho obec potrebuje. Takýto zbor zistí, že Boh medzi nimi pracuje.


Prečo? Pretože základom je Božia milosť. Každý člen vníma, cíti a verí, že Božiu milosť MÁ! Tú istú ako farár, ako podnikateľ, alebo upratovačka. Pretože funkčnou silou zboru sú dary milosti. Kde členovia VEDIA, že sú obdarení: niekto múdrosťou, niekto hlasovým, hudobným nadaním, niekto vzťahom s deťmi, niekto so starými ľuďmi. Niekto má dar povzbudzovania, niekto dávania. Pretože členovia (na čele s farárom) SÚ SI ISTÍ, že ich zbor vedie milostivý, mocný, múdry, trpezlivý, ale hlavne - živý Boh. Pretože Božie slovo hovorí: „každému z nás daná bola milosť podľa miery daru Kristovho... On spája a zväzuje celé telo...“ Efezským 4.7, 16 (Evan.preklad).


Vedieť, že Váš život je založený jedine na milosti. Vedieť, že ste obdarení a preto použiteľní budovať krásny zbor, kde Boh vládne je krásne a zmysluplné životné dobrodružstvo, ktoré môžete zažiť.

30 decembra 2008

moje svedectvo

  1. Môžeš sa predstaviť? (vek? – ak s tým nemáš problém, niečo o svojej rodine, kde bývaš, koľko máš detí, aké staré, mená apod.)

Mám 28 rokov. S Marikou sme manželia 4 roky. Bývame v Kalinove. Je to dedina pri Lučenci. Má asi 2700 obyvateľov. Máme trojročného Filipka a dvojmesačnú dcérku Miriam.

  1. Môžeš povedať niečo o svojom detstve? Viem, že tvoji rodičia sú sluchovo postihnutí, ako to funguje v takej rodine? (Máš ešte iných súrodencov? Nezneužívali ste niekedy takúto situáciu v svoj prospech?)

Hmm.. Neviem, ako fungujú všetky „takéto“ rodiny. Ale z už získaných skúseností vidím veľa podobného s tou našou. Trochu anarchistická výchova a nejaká tá citlivosť. Naši rodičia nám nevedeli pomáhať v niektorých veciach – výber školy, lekárske, úradné veci. Mnohé vybavovačky a rozhodnutia sme museli robiť nielen za nás samých, ale aj za rodičov. Preto sme mali pocit, že si tým pádom my sami zodpovedáme za svoje životy (s bratom) a robili sme to, čo sme sami uznali za vhodné. Niekedy v tom bolo dosť veľa živelnosti – preto tá „anarchia“. Na druhej strane nás to ale učilo k empatii voči ľuďom. Zvlášť sociálne odlišným. Tento stav v rodine nás učil aj zodpovednosti voči svojim rozhodnutiam. Rodičia nemali šancu vidieť ani 10% z toho, ako my žijeme, ale ani to, aké facky sme kvôli tomu podostávali... Veľmi dobré bolo to, že s nami v domácnosti žila naša babička. Ona nás naučila po maďarsky. Po slovensky sme sa prirodzene naučili v škôlke a škole.


  1. Máš nemecké meno a mám dojem, že aj nejaké židovské či maďarské korene. Ako to s tebou je? Odkiaľ vlastne pochádza tvoja rodina a odkiaľ ty sám?

Áno, aj. Keď mi niekto dáva túto otázku, tak sa vyhýbam jej odpovedi. Nie kvôli tomu, že by som to nechcel vysvetliť, ale kvôli tomu, že si to vyžaduje dosť času a pozornosti. Je to ako menšia detektívka :)

Moja mama pochádza z Maďarska. Ona sa na Slovensko vydala. Čiže nie sme maďari podľa vzoru maďarov z južného Slovenska. Keď sa rodičia rozhodovali o mojom a bratovom občianstve, tak nám dali občianstva maďarské. Toto rozhodnutie bolo čisto pragmatické, aby sme nemuseli nastúpiť na povinnú vojenskú službu – vďďďakááá Bohu za to. V podstate, papierovo som čistý maďar. Národnosť som mal až do svadby slovenskú. Avšak kvôli nepochopiteľne zložitej birokracii pred svadbou, som si ju zmenil na maďarskú.

Môj otec pochádza z typicky malomestskej košickej židovskej rodiny. Preto mám nemecké priezvisko. Po nemecky však neviem ani mäkké fň. A nemčina ma ani nijak neláka Možno stále neviem emocionálne prekonať to, čo spôsobili rodine môjho otca. V podstate je veľkým Božím zázrakom, že ja existujem... No židovská viera ako taká sa už v našej rodine nikajo nepraktikovala. Čo znamená židovská viera som sa dozvedel až z Biblie, keď som sa stal kresťanom..


  1. Viem, že pochádzaš z ateistickej rodiny. Aká bola tvoja cesta viery?

Teenagerské obdobie som si užíval v plnom prúde. Mojím jediným zmyslom žitia boli dievčatá, diskotéky, rôzne párty s alkoholom a podobne. O nejakom kresťanstve nebolo ani chýru. Jediné, čo som o ňom vedel bolo, že s kresťanstvom nič spoločné nechcem mať, lebo to nezmyselne obmädzuje človeka.

Avšak. Napriek rôznym „dobrodružstvám“ som bol iba sklamaný a nešťastný. Jeden môj veľmi dobrý kamarát ma pozval na English Camp na východnom Slovensku. Išiel som tam len kvôli angličtine. Lenže Pán Boh mal iné plány. Tam som videl to, o čom som ani nesníval. Ten English Camp zmenil môj život. Môj pohľad na kresťanov, na Boha. Najviac ma ovplyvnilo to, že som VIDEL mladých kresťanov. Boli normálny, ale zároveň iní. Dovtedy som nič podobné nevidel.

Od tohto Campu som začal chodiť do zboru a čím ďalej, tým viac sa stával súčasťou môjho života. Hlavne to, že mi pribudli dobrí priatelia. O rok na to som už niečo o kresťanstve „vedel“. V tom období som na jednom evanjelizačnom kázaní odovzdal svoj život Kristovi. Bolo to v októbri 1999. Mal som 19. Boli to dosť silné a zázračné okamihy. Ale to by bol dlhší príbeh...


  1. Ako si sa zoznámil so svojou manželkou?

Približne od roku 2000-01 som slúžil ako dobrovoľník v organizácii: Otcovo srdce v Košiciach. Je to kresťanská organizácia, ktorá sa venuje deťom z detských domovov. Robili sme letné a zimné tábory, open air evanjelizácie, vznikali kluby, teamy, pravidelné učenícke návštevy v domovoch. Chodili tam slúžiť mladí prakticky zo všetkých protestantských cirkví v Košiciach. Tam sme sa s Marikou zoznámili. Začali sme spolu chodiť a asi o 18 mesiacov na to (v r.2004) sme sa vzali.


  1. Teraz študuješ na ETS (neviem, či si už neskončil ?), čo ťa viedlo k takému rozhodnutiu? (Pred tým si mal aj nejaké civilné zamestnanie? Alebo si tam išiel rovno zo strednej školy?)

Áno, ďiaľkovo študujem na Evanjelikálnom teol.seminári v Prahe. Čo ma k tomu viedlo? Súhra niekoľkých udalostí v mojom živote.

Prvá. Po obrátení som si zamiloval Božie slovo. Stalo sa mi doslova chlebom. Čítal som ho, študoval, modlil sa ho, učil sa naspamäť, rozprával o ňom, značil do neho, robil rôzne poznámky. Jednoducho, Božie slovo sa stalo úplnou súčasťou môhjo života. Samozrejme, nešlo tu iba o nejakú záľubu v Biblii. V Biblii a skrze Bibliu som nachádzal hlbohý a vrúcny vzťah s Bohom. A predstavte si, doteraz mi to zostalo! Vďaka Bohu! Teda, už vtedy som sa stal študentom Božieho slova.

Druhá. V zbore som sa dosť aktívne zapájal do života mládeže. Vedenie chvál, skupinky, mládeže. Zažíval som zvestovanie a vyučovanie Božieho slova. Prežíval som, že si ma Pán Boh celkom aj používa. Aj v zbore aj z iných miest som dostával echá, že by sa uberám kazateľským smerom. Iní ľudia aj ja sme rozpoznali, že zvestovanie a vyučovanie slova je mojim darom od Boha. Videl som aj výsledky. Aj to mi, dúfam, zostalo. :)

Tretia. Zúčastnil som sa dvoch biblických tréningov. Mesiac v Londýne a rok v Žiline v Sieti. Už počas tých tréningov som si ešte viac zamiloval štúdium Písma a vzťah s Bohom skrze Bibliu. Myslím, že bolo rozhodnuté.

Štvrtá. Prijímačky v Prahe dopadli (podľa mňa) veľmi dobre. Znovu mi Pán Boh potvrdil, že som na správnej ceste.

Dnes som už oveľa ďalej. Šiesty rok som (víkendovo) v Prahe. Tento rok by som ju mal ukončiť... Niekoľkokrát som zvestoval Božie slovo. Pán Boh ma mi ukazuje, že som na správnej ceste.

No, a aby som trochu objasnil aj tie okolnosti, ktoré si spomenula v zátvorke. Od svojich 18 rokov pracujem. Začal som vo veľkom. Podnikaním. Potom som pracoval s postihnutými ľudmi. Medzitým som začal tlmočiť posunkovú reč, učiť posunkovú reč. Robil som pre niekoľko firiem obchodné veci. A posledné zamestnanie bolo na recepcii v Hoteli pri Košiciach. Najčastejšie bolo tak, že sa tie rôzne zamestnania prekrývali a v jednom čase som ich mal aj tri. Napríklad, pred rokom o tomto čase som pracoval priemerne 10-12 hodín denne 6 dní v týždni. Bolo to psycho. Prácu si však strašne vážim a súhlasím s ap.Pavlom: ak niekto nechce pracovať, nech ani neje... 2Tes3.10.

Teda, na teológiu do Prahy som nastúpil 4 roky po strednej a počas štúdia som stále aj pracoval.


  1. Momentálne ste s rodinou v Kalinove... Ty si, myslím, vikár. Môžeš povedať niečo o tvojej službe v tomto zbore?

Áno, som vikárom v Kalinove. Od 1.októbra 2008. Stále som v štádiu skúmania prostredia do ktorého som prišiel. Ja pochádzam z úplne úplne iného mentálneho a duchovného prostredia, ako je dedina. Som z relatívne veľkého mesta a aj Košický zbor CB má špecifický pulz.

No, ale samozrejme okrem skúmania a rozhovorov aj niečo robím... :) Som zapojený do riadneho fungovania zboru. Teda (približne) 2x mesačne kážem a 2x mám biblickú hodinu. Zúčastňujem sa staršovstiev a príležitostných aktivít. Napríklad, pred niekoľkými dňami sme hrali Vianočnú koledu od Ch.Dickensa. Povedal som, že môžem vystupovať a dali ma hrať rovno hlavnú postavu.

Zároveň som duchovným správcom Betánie v Kalinove. Je to domov sociálnych služieb pre 28 starých a nevládych ľudí. Mávam tam 2x týždenne stíšenia (sú každý pracovný deň), vediem pastoračné rozhovory s obyvateľmi a personálom. Spolu je to cca 50 ľudí. Je to nesmierne zaujímavá práca a mám pocit, že pri nej oveľa viac prijímam, ako dávam.

Mojou najväčšou výzvou v Kalinove je misijná a evanjelizačná práca. Je to malý zbor, ktorý tvoria 3-4 rodiny. Zbor však musí byť niečím viac. Musí byť súčasťou Kalinova. Kalinovčania musia cítiť to, že Cirkev bratskú potrebujú! Preto sa náš zbor musí stať úplnou súčasťou ich kultúry a naopak. Ak prídu do nášho zboru – a treba pre to urobiť naozaj všetko, mali by pocítiť, že to je pre nich. Že tento zbor im NAOZAJ dokáže pomôcť. Samozrejme, teoreticky to potvrdí každý pracovník... Avšak vykonať to prakticky je o niečom inom. Často si to vyžaduje zmenu paradigmy, zmenu myslenia, možno smerovania. Je to niekoľkoročný proces. A hlavne teamová práca.

Pán Boh mi ukazuje, že to má zmysel a som na dobrej ceste. Zhruba pred 6 týždňami sme založili hudobnú skupinu. Takmer všetci členovia sú mimo CB. Ja ju vediem iba po duchovnej stránke. A predstavte si, už máme nové bicie od neznámeho fanúšika. Ale ešte väčšia vec. Kamaráti členov skupiny sa zaujímajú o to, kde a čo vlastne hrajú. Možno sa na nich prídu pozrieť. A viete kde? Do zboru, na worship vystúpenie. Prosím modlite sa, aby – ak vstúpi do CB Kalinova – mohli prežiť vážny Boží dotyk, ktorý ich sem privedie znovu a znovu.

Musíme sa na to pripraviť. Možno by mohla fungovať nejaká skupinka. To všetko je hudba budúcnosti. Avšak dúfam, že nie je ďaleká.


  1. Viackrát sme sa s tebou stretli, keď si slúžil našim mladým či už na KMCB alebo na našom klube Odpoj sa! s tematikou Siekt. Je to pre teba oblasť, o ktorú sa zvlášť zaujímaš?

Nie je to oblasť, ktorej venujem super zvláštnu pozornosť. Ale, patrí medzi moje top 15 tém. Skrátka, beriem ju ako dôležitú kvôli porozumeniu ľudí, ktorí majú k sektám blízko alebo sú priamo v nich. Na, to aby som mohol niekomu pomôcť, musím spoznávať jeho svet a orientovať sa v ňom bez toho, aby som mu ho jedným šmahom ruky zničil. Tým by som človeka okamžite stratil. A to Ježiš nechce.


  1. Počas tvojej služby slovom v našom zbore v lete 2008 sa ukázali minimálne dve tvoje obdarovania. Jednak máš skúsenosti s nepočujúcimi a ovládaš znakovú reč (hovoril si tu o zakladaní zborov pre nepočujúcich),


jednak si sa tu prejavil ako typ človeka – evanjelisty, misionára. Aké máš plány a očakávania do budúcnosti?

Plánujete zostať v Kalinove dlhodobo a uplatňovať svoje obdarovania predovšetkým tam v kazateľskej službe, alebo si myslíš, že by si mohol poslúžiť aj inak a niekde inde?


S mojou manželkou Marikou sa smejeme na mne, že by keby sa naozaj realizovali „moje“ sny a plány, tak by som okamžite vedel zamestnať okolo 100 ľudí. V podstate, ak by z toho všetkého vyšlo len 20%, tak by to bol nesmierny úspech.

Začnem s nepočujúcimi. Je to sociálna skupina, etnikum. Na Slovensku ich je približne 1500 – 2000, možno aj trochu viac. Hovorím o nepočujúcich. Nedoslýchavých je samozrejme oveľa viac. Ak nás Ježiš vysiela medzi všetky národy, tak ku nim nie? Áno, videl som zbor, kde oni sami samostatne fungujú. Myslím si, že to je najlepší model, aby sa mohli normálne duchovne rozvíjať. Avšak na začiatok by bolo asi lepšie, ak by práca s nimi vznikla popri (duchovne silnejšom) zbore. Je to niečo, čím žijem, avšak nie je to moja prvoradá misia. Modlím sa za túto prácu avšak asi chcem počkať, kým mi Pán Boh dá k nej impulz a čas.

K tomu misionárovi, evanjelistovi. Myslím, že ma tak môžete nazvať až vtedy, ak budete vidieť pri mojom živote výsledky. Zatiaľ ich nevidno. Zatiaľ som iba teoretik, snílek. Avšak veľká pravda je to, že misia a avanjelizácia je mojím silným motorom. Mám na to niekoľko dôvodov.

Prvý. Som zo sveta. 19 rokov som bol liberálny pohan slovenský. Je to temný, smutný, depresívny a deštruktívny svet. Pán Ježiš Kristus predivne do tohto sveta vstúpil, aby ma zachránil. A či nechce vstúpiť aj do života ďalších? Pozrite sa. Matematika nepustí. Len si zrátajte, koľko je na Slovensku ľudí bez Krista. Ľudí, ktorí každý deň zomierajú, aby strávili večnosť v pekle. V ?lepšom? prípade na drogách, prostitúcii, alkohole, rozvodoch, šikanovaní, podvádzaní, pornografii, znásilňovaní, zneužívaní teenegariek. Ak o tom vôbec rozmýšľam, trhá mi srdce, aby som ich zachraňoval. A čo asi cíti Ježiš? Boží Syn, ktorí prišiel na zem zachraňovať hriešnikov?

Druhý. Z písma jasne vnímam, že Boh je evanjelistom a misionárom. Načo je vlastne Biblia, ktorú bežne držíte v ruke? Veď je to Slovo Božie, ktoré sa má zvestovať na spasenie! Bibliou Pán Boh zvestuje, že je živý a stále ku svetu hovorí! Chcem byť verný Jeho poslaniu. Chcem sa pripojiť k tomu, ako On zachraňuje stratených. Túžim byť pri Ňom a vidieť Ho pracovať. Nič viac a nič menej.

Tretí. Nemienim na zemi žiť preto, aby som leštil „chrám Boží“. Radšej sa budem váľať v blate a dostať zopár, aby som aspoň jedného zachránil.

Hmm. Tretia otázka je veľmi zaujímavá. Ak tu píšem o misii medzi nepočujúcimi alebo stratenými hriešnikmi, je mi jasná jedna vec. Urobí to len Boh. A urobí to skrze svoje telo – cirkev. Preto, ak sa niečo robí, robí to cirkev. Cirkev je rodina, ktorej Boh dal výsadu slúžiť k spaseniu. Cirkev je sprítomnené Kristovo telo. Vnímam, že do Kalinova ma poslal Boh. Bola to zvláštna cesta, ale som tu. Ak ma tu Boh dal, tak budem slúžiť v prvom rade tu. Cestovať a slúžiť po Slovensku sa dá. Avšak spoločenstvo potrebuje stabilného pastiera, ktorý svoj zbor miluje a dal záväzok tento zbor milovsť dlhodobo. Nehemiáš budoval múry a komunitu Jeruzelema 12 rokov. Myslím, že to je minimálny čas, kedy zapúšťajú korene stabilné veci. Nechcem v Kalinove rozbehnúť veci a potom cúvnuť. Je to moja rodina. Ľudí v zbore mám veľmi rád. A Kalinovo ako také si tiež začínam zamilovávať.  

14 januára 2008

CIRKEV-ná versus POHAN-ská kultúra

Je vzťah medzi kultúrou a teológiou? Dopĺňajú sa, či vylučujú? Je myslenie, filozofia minulej alebo súčasnej kultúry úplne proti evanjeliu? Môžu spolupracovať?


Môžeme vidieť zbory, ktoré sa tvrdo držia foriem z 50-tych, 70-tych rokov alebo aj niekoľko storočí dozadu. Mlčky sa pritom pozoruje, ale nepriznáva k ich vymieraniu. Na druhej strane sú zbory, ktoré rastú, lebo berú súčasnú kultúru vážne a používajú ju ako hlaveň pušky pre strelu živého Božieho slova.


Pod teológiou chápem poznanie Boha na základe Biblie. Teda: Poznanie Boha je nám zjavené jedine cez Bibliu. Toto záchranné poznanie, je úplné a nie je potrebné poznávať Boha z iných - náboženských, fizolofických, sociologických, psychologických zdrojov.


Sme vo svete, kde ten „teologický“ nie je prijímaný a úplne zrozumiteľný. Nie sme v nebi ani v Edene. Musíme komunikovať „svetským“ jazykom a nebyť čudákmi. Chodíme po tej istej zemi, jazdíme v tých istých električkách, nakupujeme v tých istých obchodoch ako bežní ľudia...


Dá sa vôbec "kresťanskú" a civilnú komunikáciu spojiť?


Musíme, inak sa ako kresťania iba hráme na vlastnom piesku a reálny život stráca zmysel.


Človek, pri ktorom sa zastavím je Eusébios[1] a jeho téza: preparatio evangelica“ (príprava pre evanjelium). Hovorí, že si Boh pripravuje srdcia ľudí pre evanjelium pomocou iných, ne-kresťanských kultúr, filozofií a ich aktivít. Napríklad: grécka filozofia; rozsiahle výstavby ciest; rozšírený, univerzálny grécky jazyk; všeobecné náboženské povedomie - ťah k monoteizmu – mnohobožstvo bolo slabosťou; politická stabilita „Pax Romana (rímsky mier). Tieto veci napomohli k obrovskému rozmachu kresťanstva v prvých storočiach. Eusébios, ako cirkevný historik to všetko zaznamenával a aj preto prichádza s touto myšlienkou.


Boh si Rímsku ríšu a jej myslenie použil k rozmachu kresťanstva.


Aj apoštol Pavol používal obrazy a prirovnania z pohanskej kultúry. Napríklad v 1. Korintským 10.24-27, Pavol ilustruje kresťanský život závodným behom, zápasením a víťazstvom. V Židom 12.1, autor taktiež používa ilustráciu behu o závod. V 2.Timoteovi 4.7 a Filipským 3.14 je ilustrovaný ako boj, beh, víťazstvo, cieľ. V 2.Timoteovi 2.3-5 sú obrazy: vojak, vojenskej služby, korunovanie pri výhre v zápase, zákonitý zápas. V Efezským 6.13-17 Pavol duchovný boj ilustruje rímskym vojakom! Spôsoby reči, slovných fráz a kázania bez Biblie v Aeropágu (Sk 17.22-31), kde používal obrazy pohanských modiel!


Športové súťaže boli súčasťou gréckej výchovy. Doprevádzali ich náboženské slávnosti. Známe olympijské hry, isthmické hry pri Korinte, pythické hry v Delfách, panathénske v Aténach začínali prinášaním obetí, modlitbami a sľubmi božstvám! Gréci si pri športových hrách olejovali svoje telá a súťažili nahí, čo bolo pre Židov urážkou! Rímsky vojak znamenal pre nich útlak a neslobodu. A to kázanie v Aeropágu.. Pavol káže v kontexte pohanských sôch a modiel o Hospodinovi!


Ako si to mohol dovoliť? Bral kultúru v ktorej žil vážne a používal ju ako odrazový mostík. Používal terminológiu, ktorej súčasný pohanský svet rozumel, pretože oni, ale aj kresťania „poznačení“ kultúrou a jej kontextom boli cieľom. Jeho cieľom bolo kázať normálnym ľuďom. Nebál sa použiť ich obrazy a prirovnania, aj keď boli symbolmi modloslužby a útlaku.


Kultúra ako pomoc
Myšlienka „
preparatio evangelica“, hovorí o kultúre, filozofii, myslení, stavbách, súčasnej hudbe nie ako o spásnom poznaní, ale ako o Božej príprave pre zvestovanie Božieho slova do ľudských sŕdc. Je to potrebné oddeliť! Sú ľudia, ktorí toto všetko tvrdo hádžu do jedného vreca. Nesmieme byť zaslepení, ale mať otvorené oči a oddeľovať spásu, od spôsobu komunikácie.


Spomenul som apoštola Pavla, ako využíva poznanie rímskych pohanov, hovorí ich rečou a obrazmi, ktoré oni poznajú. Neriedi evanjelium! Používa ich kultúru v prospech evanjelia ako púzdro pre meč Božieho slova, alebo ako koľajnice pre vlak.


Pozrime sa, aký vzťah mali ku kultúre teológovia, ktorí svojimi životmi zápasili za „Sola Scriptura“. Božie pravdy vyjadrovali hudobnými štýlmi bežnými v ich dobe. Melódia slávneho Lutherovho chorálu „Hrad prepevný je Pán Boh náš“ je prevzatá z vtedy obľúbenej piesne. (Dnes by si Luther pravdepodobne požičiaval melódie z miestneho baru). Charles Wesley použil radu ľudových melódií z anglických krčiem a operných domov. Ján Kalvín platil dvoch autorov svetských piesní, aby zhudobňovali jeho teologické texty. Anglickú kráľovnú tieto „vulgárne melódie“ natoľko popudzovali, že o nich posmešne hovorila ako o Kalvínovom „ženevskom vrzaní“


Hudba je iba príklad. To isté platí v každej oblasti života cirkvi. Kázanie, misiu, charitatívnu činnosť, prácu s mládežou, teenagermi, deťmi, rozvedenými, bohatými, chudobnými... Všetky aspekty života cirkvi si vyžadujú prístup - 1.daná kultúra (a osoba ako taká), 2.Božia práca, Boží vstup. Ak to cirkev robí naopak, má nábeh vyrábať zbožných pokrytcov alebo formálnych kresťanov.


Možno by sme sa mali pozrieť trochu inak na dnešných, tak kritizovaných kazateľov, o ktorých hovoria, že riedia evanjelium dnešnou skazenou kultúrou postmodernizmu (kritici často berú tieto slová do úst ľahkovážne a nevedia o čom hovoria). Mnohí z nich sa držia „Sola Scriptura“ reformačnej teológie, ale aj: pozorne počúvajú hlas kultúry. Počúvajú ľudí, ich bolesti, trápenia, starosti, radosti a potešenia. Aktívne pracujú na tom, ako relevantným spôsobom zasiahnuť dnešného človeka. Tým budujú koľajnice k srdciam po ktorých môže prísť vlak, Božie slovo a Kristova milosť, ktorá zasiahne a premení životy stratených.


Ja osobne považujem za veľkú chybu ak by som kultúru ignoroval, beriem ju vážne...



[1]. Eusébios ( asi 275 - 30.5.339). Grécky biskup v meste Cézarea v Palestíne, teológ, spisovateľ, historik, často nazývaný otcom cirkevnej histórie.