Koncepcia a základné princípy pre budovanie zboru misijnej povahy
Ervin Mittelmann
Slovami Edmunda Clowney, misia cirkvi je len dôkazom toho, že porozumela Božej láske:
„Evanjelium je posolstvo Božej zachraňujúcej lásky o poslaní (sloveso), keď posiela svojho vlastného Syna na svet. Tí, ktorí tejto láske rozumejú, sú hnaní k tomu, aby ju zdieľali. Oni sa nebudú len radovať z toho, že si môžu spolu s ďalšími zachránenými hriešnikmi sadnúť k nebeskej hostine: ale budú ďalších hriešnikov v mene Krista, volať domov. Ako bol Kristus poslaný, tak on posiela ich a dynamika misie je srdcom Božej lásky. Znovu vidíme, že táto misia nie je doplnkom. Skôr je to evidenciou toho, že cirkev evanjelium pochopilo. Láska, ktorá naplnila zákon, ako Ježiš učil v podobenstve o Dobrom Samaritánovi, je láska súcitná, láska modelovaná na základe lásky Boha.1“
Základné elementy
Ak chceme hovoriť o budovaní zboru misijnej povahy, musíme ju rozvíjať v 3 základných rovinách. Tie roviny sa na jednej strane musia prakticky prekrývať. Na druhej strane musia mať nemenný sled. Druhá rovina nasleduje prvú, tretia rovina nasleduje druhú. Týmito tromi rovinami sú: 1.teológia („veda“ o Bohu), 2.misiológia (náuka o Božom „poslaní“), 3.misijná ekleziológia (fungovanie cirkevného zboru). Akékoľvek pochopenie bodu 2 a 3 musí vychádzať z Božej podstaty, Jeho charakteru. Musíme rozumieť: Kto je „Ten“ vysielajúci? Kto má plán? Kto má misiu v samotnom svojom charaktere? Kto chce zachraňovať? Bez tohto pochopenia je takmer zbytočné rozoberať misijné, či ekleziologické systémy a metódy. Neznamená to, že by nemohli byť pravdivé a účinné. Budú ale bez základu a nebudú dlhodobo udržateľné. Jednoducho, príde niečo „lepšie“ a hotovo. Teda tieto tri oblasti musia nasledovať postupne: teológia (hlboké, bytostné pochopenie misijného Boha), misiológia (dôsledky, aplikácie toho, kým Boh je a čo robí), misionálna ekleziológia (ako sa predošlé dva koncepty budú premietať do zborového života). Okrem toho, že v pochopení princípov musí byť tento sled, musia byť tie tri elementy dôkladne premiešané. Vysvetlím to na príkladoch. Viete si predstaviť kazateľa, ktorý má plné ústa teórií o tom ako evanjelizovať a konať zborovú misiu, bez toho, aby sám neprivádzal ľudí ku Kristovi? Viete si predstaviť, že bude mať staršovstvo, presbyterstvo (riadiaci orgán konkrétneho cirkevného zboru) radosť z toho ako krásne vedú zbor a pritom „hriešnik“ o neho ani nezakopne? Pred niekoľkými týždňami som vyučoval na jednom ekumenickom seminári. Bola tam veľká skupina (cca.20) ľudí z ultra-charizmatického prostredia. Tuším z hnutia viery. Prejavovali sa inak, rozprávali inak, vykrikovali „amen“, modlili sa inak, mali iné teologické koncepty ako tí ostatní... vyrušovali nás... Keď som túto situáciu analyzoval so svojou kolegyňou (to, či je dobré, aby sme ich púšťali; či nerozširujú nejaké bludy a pod), tak po nejakom čase sme si museli zahanbene povedať: „Dokelu... Ale ich zbor rastie...“. Viete, mám pocit, že niekde sa o misii a konceptoch zborov až toľko hovoriť nemusí, lebo sa to nejak prirodzene žije. Tým chcem povedať to, že tie 3 témy, či koncepty sa prakticky musia aj prelínať, inak ostanú iba suchým teologickým blábotaním (píšem to so všetkou úctou k teológii ako takej! Práve preto to píšem, aby nám bolo jasné, že teológia a prax sú nerozlučnou dvojicou, lebo ak nie, tak ostane len jej karikatúra – blábotanie.)
Vplyv a vyučovanie
V tejto kapitole chcem trochu prechádzať k tomu, ako implikovať myšlienky, prax, budovať misijne orientovaný zbor. Môj priateľ a vynikajúci teológ Ján Henžel povedal raz takúto myšlienku: „vplyv v zbore má ten, kto vyučuje“. Tento citát pozostáva z dvoch silných slov: mať vplyv a vyučovať. Mať vplyv znamená niekoho „nakaziť“. Takýto človek nemusí mnoho narozprávať. Pán Boh dal danému človeku takú charizmu, že ho proste ľudia nasledujú. Je len dobré ak ten charizmatický človek nie je nejaký nestabilák, ale aj charakterovo, mentálne, citovo zrelý človek. Treba sa za takýchto ľudí modliť. Ak budú mať títo ľudia dobrú teológiu, ak budú títo ľudia misionármi, tak máte s nimi ďalších 10-15 ľudí (a možno oveľa viac), ktorí budú misionármi a budú privádzať ľudí do zboru... Pozrime sa ale aj na druhé slovo: vyučovať. Je super, ak niekto v zbore má dobrý vplyv. Ešte lepšie je, ak vie komunikovať svoju vášeň, presvedčenie, zápal. Mimochodom, je to jedna zo základných charakteristík staršieho zboru a pastora (1 Tim 3:2). Viete, ako zistíte, že niekoho naozaj vyučujete? Keď vás niekto počúva a vidíte ako sa posúvaju do podoby Krista. K vyučovaniu Písma sa vyžaduje, aby mu sám učiteľ dobre rozumel, aby sa Písmu venoval, aby študoval teológiu, čítal knihy. Teda, ak máte v zbore človeka, ktorý je dobrý teológ, učiteľ, ľudia ho naozaj počúvajú, dovolia, aby na nich vplýval... a rozumie misijnému Bohu... nieje čo riešiť. Dúfam, že si to Ty a dúfam, že píšem aj o sebe.
Jedna podstatná vec. Budeme hovoriť o zbore a o bežných „členoch“, nie supermanoch. Ok?
Teraz stručne popíšem tie tri elementy. Budú len „úvodmi“ do tém.
Teológia
Božia iniciatíva a zmluva
Boh vyvolil Abrama, aby vyšiel zo svojho spôsobu života, čo zahrňovalo aj fyzické opustenie starého, pohanského spôsobu života a povolal ho na cestu, kde obdržal zvláštne požehnanie a sám (ako Boží) by sa stal požehnaním pre iných (Gen 12:1-3). „Základom požehnania je Božie zvrchované rozhodnutie vyvoliť ho a učiniť s ním zväzok“2 (Gen 17:1-14). Udalosť zmluvy je popísaná, ako zmluvné zhromaždenie na hore Sinai (Deut 4:10; 9:10; 10:4). Zmluva bola obojstranná. Boh sa zaviazal, že bude jeho Bohom a garantuje mu ochranu a požehnanie, druhá strana – Abram sa zaviazal poslušnosťou voči nemu. Táto zmluva nezostala iba pri Abramovi. Presne tento model zmluvy platil a platí pre Abramovo – neskôr Abrahámovo potomstvo, ktorý sa neskôr stal Izraelom. Izrael mal Boha milovať a poslúchať Jeho zákony a Boh sa zaviazal ho chrániť a žehnať (Deut 7:7-8). Táto zmluva medzi Božím ľudom, Izraelom a Hospodinom sa v historickom slede niekoľkokrát mala obnovovať, čo sa aj dialo (Deut 29; Joz 8:35; Neh 8).3
Musíme vidieť prejav Božej zvrchovanosti a preto aj Jeho nárok na vlastníctvo.
Podľa Watsonových slov:
Bola to jeho voľba a milosť, Boh vyviedol svoj ľud z Egypta, vytvoril svoje zákony a zaviazal sa zmluvou s nimi na Sinai. Viedol ich do Kanánu, dal im kráľovstvo, posielal im svojich prorokov, zachránil ich zo zajatia, zasľúbil im novú, lepšiu zmluvu... Stále to bola Jeho iniciatíva, Jeho voľba, Jeho láska a Jeho milosrdenstvo.4
Božie pozývanie domov, do Božieho kráľovstva
Boh Ježiš popri svojej misii, cestách, kedy vyučoval ľudí, konal zázraky, ktoré svedčili: „Ale ak ja Duchom Božím vyháňam démonov, vtedy nečakane prišlo k vám kráľovstvo Božie“ (Mt 12:28). Vysielal svojich učeníkov, aby robili to isté. NZ nám to zaznamenáva v Mt 10, kedy Ježiš vyslal dvanástich. Neskôr, v Lk 10 vysiela sedemdesiatich. Ježišove posolstvo bolo: „priblížilo sa k vám Kráľovstvo Božie / nebeské“ (Mt 4:17; 5:3; 12:28; Mk 9:1; Lk 11:20) a teraz vysiela dvanásť a sedemdesiat učeníkov, aby aj ich posolstvo bolo to isté. Tu, v Kristovej autorite, v Jeho príkazoch, zmocnení a posolstve, sa naozaj jedná o „predĺženú ruku Kristovu“. Okrem toho obe vyslania majú aj symbolický charakter. Dvanásť učeníkov, symbolizuje dvanásť kmeňov Izraelských. Sedemdesiat tiež podobne. „V židovskej tradícii bolo známe, že bolo sedemdesiat národov na zemi a Tóra bola prvý krát daná v sedemdesiatich jazykoch všetkým mužom.“5 Týmto druhým vyslaním je znázornené, že Ježišovo posolstvo patrí do celého sveta.
Učeníci sa vďaka delegovanej zvesti evanjelia, ale nie menej podľa modelu vzťahu s Ježišom formovali spoločenstvá, ktorých jediným znakom bolo nasledovanie Ježiša:
Ježiš povolal dvanásť učeníkov, aby boli s ním (Mk 3:13-19) a evidentne mal mnoho ďalších nasledovníkov, ktorí prijali spoločnú identitu (Lk 8:1-3; 10:1-24). Často používali spoločný jazyk. Jeho učeníci sú rodinou (Mk 10:29-31; Lk 8:19-21), bratstvom (Mt 23:8), stádočkom (Lk 12:32) a mestom (Mt 5:14).6
Tu sa začíname dotýkať teológie učeníctva, ktorá je podstatnou zložkou ak vôbec hovoríme o Kráľovstve Božom. Veď práve tento „aktívny učenícky model“ sa stáva misiou cirkvi. Jedine tak sa táto misia stáva svedectvom evanjelia o Kráľovstve Božom vo svete. Preto K. E. Skydsgaard povedal: „Históriou Kráľovstva Božieho sa stáva história kresťanskej misie“7. „Vybral zvláštnu úzku skupinu mužov, ale aj širšiu skupinu učeníkov. To predpokladá Ježišov úmysel pokračujúcej komunity.“8 To tiež predpokladá, že táto komunita bude pokračovať v činení učeníkov podobným spôsobom, ako to robil Ježiš.
Misiológia
Ja poslaný. Ty poslaný... Zbor poslaný
Ježiš bol poslaný Bohom (Ján 17:18; 20:21). Učeníci sú poslaní Ježišom. Boh Otec mal plán. Boh Ježiš Kristus má plán. Otec mal úlohu, misiu pre Ježiša. Učeníci majú úlohu, misiu od Ježiša (v mnohých prípadoch rovnaká, ale v mnohých odlišná!). Ježiš bol poslaný do sveta. Učeníci sú poslaní do sveta. Svet je miestom Ježišovej misie a svet je miestom misie pre učeníkov.
Identita misionára
ESV9 komentuje verš Ján 20:21 ako Jánovskú verziu Veľkého Poverenia: „... ktoré slúži ako vrchol celej prezentácie Evanjelia Ježiša, ako toho, kto bol poslaný od Otca (3:17). Ten Poslaný (Ježiš) sa teraz stáva Posielajúcim, ktorý poveruje svojich služobníkov slúžiť ako jeho vyslanci a reprezentanti (aj 17:18).“ Podobne komentuje tieto texty HSB10, ako vrchol Ježišovej záchrannej služby. Sú obsahom Jeho poslania, kde vidíme aj účel. Aby zachránil svet. V úzkom vzťahu je pokračovanie Ježišovej poslanosti, keď ju podáva ďalej, svojim učeníkom. Sú priamymi pokračovateľmi tohto istého poslania. V tomto bode im Ježiš udeľuje moc pre misiu so slovami „prijmite Ducha Svätého“. Spolu s týmto zmocnením ide aj autorita odpúšťať hriechy (čo je, samozrejme, súčasťou kázania evanjelia, lebo ono určuje, koho hriechy sú odpustené, a koho nie).
Misijná ekleziológia
V skratke, v bodoch:
Cirkev inkarnačná. „Božia misia má dve fázy: prvá, Syn vo svojom
inkarnovanom živote; druhá, život vzkrieseného Syna cez svojich ľudí.“11
Inak: musíme byť pevne zakotvení v pracovných, rodinných, priateľských
vzťahoch, ale zároveň musíme byť pevne zakotvení v "nebi", v Božom
Slove, vo vzťahu s Bohom.
Nie programy, ale ľudia. „Misionálna cirkev nepremýšľa v termínoch stratégií, ale v termínoch ľudí a miest. Ako Bono z U2 hovorí: „ … ak by bol Ježiš teraz na zemi, našli by ste ho v gay bare v San Francisku. Pracoval by s ľuďmi trpiacimi na AIDS. Títo ľudia sú noví malomocní. Keď chcete zistiť, o koho by sa Ježiš najviac staral, boli by to malomocní.“12 „... misionálna – inkarnačná cirkev bude tráviť viac času pri budovaní priateľstiev ako pri prípravách náboženských programov.“13
Cirkev centrifugálna. Známy kazateľ a evanjelista cirkvi Calvary Chapel v Kalifornii, Greg Laurie, povedal: „Ježiš nikdy nehovoril o tom, že cirkev má ľudí volať do cirkvi, ale o tom, že cirkev má ísť do sveta.“
Cirkev vyznávačská. „Potrebou dnes nie sú ani terapeutické cirkvi, ani politické, ale vyznávačské. Tie, ktoré v dnešných časoch herézií a heterodoxií odvážne vyznávajú Kristove tvrdenia.“14
Služba milosti. Je to praktická stránka misionárskej cirkvi, ktorá nielen hovorí: „Boh Vás miluje, my Vás milujeme...“ ale ukáže, čo znamená milovať. Nie je náhoda, že mnohí misionári v histórii kresťanstva, ale aj dnes boli lekármi celého človeka, tela, sociálneho života aj duše15. Ako to robil Ježiš.
Ochota k zmene. „J.B.Phillips napísal v predhovore ku svojej parafráze Skutkov Apoštolov:
Možno pre ich veľkú jednoduchosť, možno pre ich pripravenosť veriť, poslúchať, dávať, trpieť, ak by bolo potrebné, zomrieť, Duch Boží našiel, čo stále hľadá – spoločenstvo mužov a žien spojených v láske a viere, tak že môže v nich a cez nich pracovať s minimálnymi prekážkami.“ Je to cirkev, ktorá je ochotná zomrieť svetským štandardom, ktoré poznajú moc Kristovho vzkriesenia. Sú závideniahodní za svoju hĺbku lásky vo vzájomných vzťahoch alebo pre ich spontánnu radosť … Keď Boh vládne medzi svojimi ľuďmi, stávajú sa mestom na vrchu, ktoré nemôže byť skryté.“16
Služba. „Erwin McManus píše, „V službe je niečo mystické, pretože Boh je služobník. Ak slúžime druhým, viac odrážame obraz Boží a naše srdce začne rezonovať so srdcom Božím. Nemôžme byť viac ako Boh, ako keď slúžime z čisto nesebeckej motivácie.“19
Koľko soli potrebujeme? „Robert N.Bellah, profesor sociológie v dôchodku na Univerzite Berkley v Kalifornii, vyskúmal tento pozoruhodný jav: „Myslím, že by sme nemali podceniť dôležitosť toho, ak má malá skupina ľudí novú víziu spravodlivého a vľúdneho sveta... kvalita kultúry môže byť zmenená ak 2% jej ľudí má novú víziu.““20
Moc Ducha Svätého. „Vo svojej knihe Cesty k Moci (Paths to Power), A.W.Tozer veľmi chytro komentuje: Cirkev začala v moci, hýbala sa mocou a posúvala sa tak dlho, kým mala moc. Keď už nemala moc, tak sa kvôli bezpečiu zakopala hľadala spôsoby, ako zakopať, čo získlala. Ale jej požehnanie bola ako manna: ak si ju chceli nechať do rána, jej plody zčerviveli a zhnili... V histórii cirkvi, každý návrat k Novozákonnej moci niesol známky pokroku, čerstvej proklamácii evanjelia, rozmach misijnej horlivosti; a každý pokles moci bol viditeľný vzostupom nových mechanizmov, ktorý pôsobil konzerváciu a ochranný postoj.“21
Komunita. „Sú niekde vo vašej komunite ľudia, ktorí potrebujú zvláštnu dávku milosrdenstva? Sú tam nejakí zranení, zlomení, ktorí túžia po tom, aby si ich všimli a starali sa o nich? Erwin McManus, pastor zboru Mosaic v Los Angeles, hovorí o tom zbore „ponúka komunitu tým, ktorí komunitu nemajú“. Písmo hovorí, „Boh osamelých vracia domov...“ (Žalm 68:7). Ste ochotní ponúknuť komunitu tým, ktorí komunitu nemajú? Ste ochotní stať sa rodinou tým, ktorí nemajú rodiny?“22
3 CLOWNEY, E.P. Church. In FERGUSON; Sinclair B. ; PACKER, J.I., eds.: New Dictionary of Theology, s.140
10KAISER, W. C.Jr : Hard Sayings of the Bible. Electronic ed. Downers Grove, Il : InterVarsity, 1997, c1996. s.508
15 Napríklad Albert Schweitzer. Rôzne misie v Afrike, ktoré aj dnes stavajú studne. Alebo napríklad zbory, ktoré na vlastné náklady vymaľujú alebo zrekonštruujú miestnu školu alebo škôlku pre sociálne slabších (http://shadowmountain.org/border.aspx ) a mnohé iné služby milosrdenstva.
Príspevky
1 komentár:
Ervín, budem sa usilovať o informovanosť Tvojich príspevkov na internete , pretože sú konštruktívne .
Ľudia z veľkého množstva príspevkov , blogov a správ sa "topia" v balaste .
Aj preto nevenujú čas 10%-nému osožnému internetu. Osoh je aj mimo IT.
Ale ak ich budeme usmerňovať k Perlám - potrebným pre život i Večný život ,
potom budú mať takéto blogy
úspešný úžitok pre čítanie i písanie... JG
Zverejnenie komentára